Vianoce, sviatky pohody, kľudu a mieru. S týmto slovom mám spojené pečenie perníkov s mojou sestrou, maminou a neskôr aj s dcérou a neterkami. Počúvali sme pri tom koledy, pili vaječný likér a po dome všetko voňalo. S dcérou robíme každý rok vianočnú výzdobu – adventný veniec, svetielka do okna, svietnik na stôl a svetielka do jej izby. A samozrejme hlavná úloha nájsť čo najkrajší vianočný stromček. A potom vianočná večera, darčeky. Úplne sa vidím, ako 25.12. rozložíme gauč, dáme si oplátky, ešte trošku toho likéru a v pyžame pozeráme Popolušku. Idylické, nie? Veď Vianoce sú o rodine, keď sú všetci blízki pokope.
Vlastne počkaj, o rodine. O ktorej? Moja rodina, Tvoja rodina, rodina môjho exmanžela a jeho partnerky, rodina Tvojej exmanželky. Kto vlastne bude pri štedrovečernom stole tento rok? Moja dcéra tento rok bude, ale Tvoje deti sú s mamou. Po sviatkoch zase moja dcéra pojde k tatovi, potom k jeho starým rodičom a zostane tam aj na Silvestra. Tvoje deti zase pôjdu k starým rodičom z maminej strany a potom 26.12. k Tvojej rodine. A na Silvestra sú s nami. Asi by sme si k tomu mali vytvoriť tabuľku, kde sa kto presne nachádza. A to máme šťastie, že sa so svojimi expartnermi vieme na termínoch relatívne v pohode dohodnúť.
Takže ako si užiť Vianoce v zošívaných rodinách? Najdôležitejšie je mať na pamäti: 1. Vianoce sú o deťoch, 2. Plánujte, plánujte, plánujte. Pamätáte si na môj prvý článok a aké je dôležité rozprávať sa o očakávaniach? Tak Vianoce sú na to skvelým tréningom.
Prvá rada preto znie:
Dohodnite sa na termínoch dlho dopredu, nenechávajte to na poslednú chvíľu. Deti potrebujú vedieť, kde budú a ako budú sviatky prebiehať, aby sa mohli na ne tešiť. Od určitého veku nechajte aj ich rozhodnúť, kde by chceli byť. Moja dcéra veľakrát preferovala Vianoce u svojho tatu so svojou malou sestrou a Silvester u mňa, lebo sme vždy chodili lyžovať s kamarátmi. Nuž, nadšená som nebola, ale zase som sa vždy tešila, že pride a užijeme si spolu druhú polovicu sviatkov.
Tradície. Snáď žiadne iné slovo sa s Vianocami nespája viac ako tradície. Nesieme si ich z detstva, cez celé generácie. V mojej rodine sú Vianoce udalosť. Všetci sú krásne oblečení, oco zvoní zvončekom. Jeme na Vianoce oplátky, šošovicovú polievku, tri druhy šalátov (kde sme k nim prišli je mi záhadou), tri druhy rýb, „gebuzinu“ (to je taká omáčka zo zeleniny, lekváru a perníka) a potom palacinkovú tortu. Môj exmažel bol zvyknutý na rybiu polievku, ale oplátky nikdy nejedli. Dcéra si teda zvykla na naše nové rodinné tradície, ktoré boli kompromisom. Potom však ďalšie tradície priniesla jej nevlastá mama. A ďalšie môj partner. A jeho exmanželka. A zrazu z toho vznikol podobný mix ako naša gebuzina (takže vlastne tradícia?).
Akokoľvek to môže znieť ako protiklad, ďalšia rada je: Buďte flexibilní v tradíciách. Nezabudnite sa o nich rozprávať s deťmi. Čo je pre nich dôležité, ako by chceli sviatky prežívať a skúste nájsť kompromis. Alebo si vytvorte svoje vlastné, nové tradície, ktoré budú typické len pre vás ako rodinu. Môže to byť nejaký špecifický druh koláča alebo aktivita, ktorú budete robiť spolu. Ak deti budú môcť povedať svoj názor, budú mať pocit dôležitosti, zodpovednosti a hlavne spolupatričnosti k rodine. A pamätajte na radu č.2 (plánujte): rozprávajte sa o nich dopredu, aby deti vedeli, ako budú sviatky prebiehať a mohli sa na ne tešiť.
Pre mňa osobne bol vždy najväčší rébus vianočné darčeky pre deti. Hlavne zachovanie nejakej rovnocennosti v počte a hodnote darčekov. Ja mám jednu dcéru, partner má dve deti – všetci dostanú darčeky u nás a ešte aj u svojich „druhých“ rodičov. Niektoré páry majú aj svoje dieťa, ktoré už ďalšie darčeky nedostane. Máme kúpiť deťom darčeky separátne, alebo spolu ako partneri? Úprimne sa priznám, že som doteraz neprišla na to, čo je „správne“ riešenie. A to sme mali s partnerom mnohé diskusie a hádky na túto tému. Ak vás nejaké riešenie napadá, alebo nejaká dobrá rada ako zvládnuť darčekovú problematiku, poteším sa v komentároch. Dohodnite sa vopred s partnerom a rodinou o množstve darčekov alebo finančnom limite na každé dieťa. Ale nehľadajte 100% spravodlivosť, niekedy to proste nejde.
Čas radosti a veselosti nemusí byť vždy radostný, ani veselý. Obzvlášť ak sú deti malé a je im smutno za druhým rodičom. Možno by radšej trávili sviatky s mamou alebo otcom. Alebo ešte nespracovali stratu pôvodnej rodiny. Alebo bude vám smutno za vašim dieťaťom, ktoré je zrovna u druhého rodiča. Pamätám si, ako som sa takmer rozplakala vždy, keď som videla mamu s dcérou na vianočných trhoch. Bola by som najradšej, keby Vianoce ten rok ani neboli. Emócie sa môžu prejaviť rôzne: smútkom, hnevom, krikom. Zvládnuť ich je náročné pre všetkých, nehovoriac o pocite viny a zlyhania rodičov. Akceptujte emócie detí a snažte sa ich pomenovať. Skúste ich nebrať osobne (ako jednoducho to znie).
Vianoce sú aj príležitosť byť spolu a budovať vzťahy. Netrápte sa, keď všetko nedopadne podľa vašich predstáv alebo sa všetci dobre pohádate, čistí to vzduch. Vyložte si po sviatkoch nohy a považujte za úspech, keď sa všetci spolu po novom roku ešte rozprávate 😊.
Veselé Vianoce a šťastný nový rok celej zošívanej rodine.