Nedávno začala škola, tak sa poďme spolu pozrieť na hodinou telesnej výchovy. Malý Janko nie je prezlečený a sedí na lavičke. Učiteľ sa pýta: „Janko, prečo nemáš sebou úbor na telesnú výchovu?“. Janko: „Zabudol som si ho doma“. Učiteľ: „Ty si sa nepripravil?“ Janko: „Tento týždeň som doma u mamy a zabudol som si ho doma u ocka.“
Po rozvode alebo rozchode rodičov majú deti prakticky dve domácnosti, či už v nich trávia každý druhý víkend alebo sú v striedavej starostlivosti. Každú alebo každú druhú nedeľu večer (väčšinou je to nedeľa) sa pobalia a presunú k mame alebo k ockovi. Pamätám si, ako bola moja dcéra zmätená, keď sa v nedeľu vrátila z víkendu u taty. Na jednej strane sa tešila, že je so mnou, ale zároveň jej bolo veľmi smutno za tatom, sestrou a nevlastnou mamou. A pri všetkých tých emóciách sa ešte musela pripravovať do školy.
Predstavte si začiatok školského roka z pohľadu dieťaťa – aké otázky im chodia po rozume:
U koho zrovna budem, keď budeme mať ten dôležitý futbalový zápas?
Kto sa so mnou bude učiť na tú veľkú písomku z matiky?
Ktorý z rodičov pôjde na rodičko? Ten týždeň som u ocka, ale zvyčajne chodí mama.
Kde budem na jesenné prázdniny?
Deti zo zošívaných rodín, i tie, ktoré žijú striedavo u mamy a ocka to majú trošku ťažšie, to je fakt. Ale je veľa spôsobov, ako im to uľahčiť. V podstate ide o to, urobiť im život čo najviac predvídateľný a jednoduchý.
Dovoľte mi prispieť pár tipmi z môjho života i praxe ako na to:
Vytvorte si rituály, ktoré deťom uľahčia prechod medzi domácnosťami. Napríklad filmový večer, keď sa vrátia od druhého rodiča. My s dcérou sme mali takzvanú „idylu“ – roztiahnutý gauč, rozprávka a niečo dobré k tomu. Začali sme, keď bola malá, fungovalo to i v puberte. Dnes, keď je dcéra už dospelá, ale má náročnejšie obdobie, vždy si podobnú idylu urobíme. Niekedy môže deťom viac vyhovovať, keď ešte v pondelok ráno ide do školy od toho rodiča, u ktorého boli cez víkend.
Pripravte zoznam vecí (písomne), ktoré si dieťa musí zbaliť k druhému rodičovi. Napríklad vyššie spomínaný úbor na telesnú výchovu, učebnice, výtvarnú, pomôcky na krúžky a podobne. Zmenší to ich stres a paniku, či si niečo nezabudli. Kým sú deti malé, samozrejme im budeme pomáhať a kontrolovať, či majú všetko. Neskôr budú schopné si veci podľa zoznamu pobaliť samé.
Dohodnite sa, kto a kedy si s dieťaťom bude robiť úlohy, prípadne ich kontrolovať. Nemusí to byť nutne iba rodič, u ktorého dieťa práve je. Ak jeden z rodičov vie lepšie matiku, v dnešnom svete skype a teams nie je problém, aby sa ju s dieťaťom učil práve on, prípadne nevlastný rodič. Keď už sme pri nevlastnom rodičovi, odporúčam ujasniť si očakávania / právidla s biologickým rodičom, aby nevznikli konflikty. Biologický rodič by mal tieto práva dieťaťu jasne skomunikovať, aby ste sa vyhli tomu obávanemu: „Ty nie si môj otec /mama, nebudem Ťa počúvať!“
Deti potrebujú istoty a predvidateľnosť. Čo najviac s nimi komunikujte, primerane veku. Deti sú relatívne flexibilné a vedia sa prispôsobiť rôznym situáciám. Ale potrebujú vedieť, čo ich čaká a ako to bude vyzerať. Ideálne to čo najviac vizualizovať: dlhodobý kalendár, ilustrujúci, ktorý týždeň budú u ktorého rodiča a kto ich vyzdvihne z krúžkov, kto bude na rodičku, kto bude na oslave so spolužiakmi, kde budú cez prázdniny. Dobre funguje tabuľa alebo nástenka, ktorú majú deti stále pred očami.
Zamerajte sa na to, aby dieťa zvládalo školu v pohode, nie na výkon. Nastavte si reálne očakávania – ak dieťa príde po víkende s druhým rodičom a musí sa vysporiadať so smútkom za rodičom, jednotka z matiky v pondelok nie je to najdôležitejšie. Dôležité je, aby deti mali spôsob, ako zvládať emočne náročné situácie. Do života sa im to rozhodne zíde viac ako kvadratické rovnice (viem, o čom hovorím, chodila som do matematickej triedy 😊).
Komunikujte a spolupracujte s učiteľmi. V súčastnej dobe už je striedavá starostlivosť alebo život v zošívaných rodinách bežná a učitelia sú otvorení ju brať do úvahy. Komunikujte s nimi – napríklad, ak dieťa nezvláda dobre prechody medzi domácnosťami, dá sa dohodnúť, aby v pondelok dieťa nevyvolávali. Prípadne, ak má dieťa ťažké obdobie kôli rozchodu rodičov, narodením súrodenca v novej rodine, povedzte o tom učiteľovi.Učiteľ tak bude vedieť, že dieťa „nefláka“ školu, ale má náročnú situáciu, s ktorou sa potrebuje vysporiadať.
Pre deti je úplne idálne, ak partneri i po rozvode dokážu zostať rodičmi a spolupracovať na rozvoji dieťaťa, dohodnúť sa na jeho školskom smerovaní, krúžkom a podobne. Aj informovanosť o prospechu dieťaťa je relatívne jednoduchá, keďže mnoho škôl používa edupage alebo inú formu elektronickej žiackej knižky.
Robila som taký malý prieskum medzi rodičmi a väčšina z nich nemala problém komunikovať a dohodnúť sa s expartnermi na tému škola a úlohy. Naozaj sa z toho teším.
Niekedy to však nie je takto jednoduché – hlavne na začiatku, po rozvode, sú emócie príliš veľké, aby sa rodičia dohodli. Skúste vynechať obviňovania a sústrediť sa na riešenie. Napríklad namiesto obvinenia: „Ty sa s Jankom nikdy neučíš. To si nevieš nájsť ani chvíľu času na vlastné dieta?. Radšej skúste: „V pondelok má Janko pisomku z matematiky, ako to urobíme s učením?“.
Viac tipov nájdete v článkoch o vzťahoch s expartnermi TU.
Výchova detí po rozvode, či už ako jednorodič alebo v zošívanej rodine je náročná, pre deti i pre rodičov.
Všetky tie tabuľky, kto kedy koho vyzdvihuje, kto sa s kým učí, desiate, krúžky. Človek je unavený len z tej predstavy. Ale nebojte, dá sa to dobre zvládnuť a garantujem, že nakoniec sa z vás stanú excelentní organizátori a komunikátori a deti budú flexibilnejšie a schopnejšie reagovať na rôzne životné situácie.
Prajem krásny školský rok.
Obrázok (zdroj): Image by <a href="https://www.freepik.com/free-photo/stack-books-alarm-clock-school-backpack-with-Supplies_4904977.htm#query=back%20to%20school&position=35&from_view=keyword&track=ais">Freepik</a>
Comments