top of page
  • mmelkova9

Mýty o zošívaných rodinách (1.časť)


5 mýtov o zošívaných rodinách (1.časť)


„Keby som vedel / vedela, aké to bude náročné, tak do toho vzťahu ani nejdem“, toto počúvam veľmi často z úst dvojíc zo zošívaných rodín. Alebo: „ Už rok spolu žijeme a atmosféra v našej rodine sa vôbec nelepší“.


O živote v zošívanej rodine koluje množstvo mýtov, ktoré ovplyvňujú predstavy členov rodiny i okolia. Nerealisticky nastavené očakávania (mýty) silne ovplyvňujú, ako sa jednotliví členovia rodiny prispôsobia novej realite a častokrát spôsobujú zbytočné konflikty a frustráciu. Vedela by som o tom kvetnato rozprávať (veď aj budem 😊).


V svojich blogoch budem veľakrát používať výrazy ako nukleárna rodina a zošívaná rodina. Poďme si najprv definovať, čo ktorá znamená. V nukleárnej rodine žije otec, matka a ich biologické dieťa / deti. Niekedy sa používa aj pomenovanie pôvodná rodina.

Zošívaná rodina je taká, do ktorej prídu dvaja partneri, kde jeden z nich alebo obaja majú deti z predchádzajúceho vzťahu. To znamená, že sa "zošijú" dve rodiny pod jednou strechou. Hovorí sa jej tiež nevlastná rodína, komponovaná alebo patchworková rodina.

Aké sú teda tie najčastejšie mýty o zošívaných rodinách?


Mýtus číslo 1 – Život v zošívanej rodine sa nelíši od nukleárnej rodiny

Je to jeden z najväčších mýtov, preto sa pri ňom pristavím trošku viac. Život v zošívanej rodine má úplne inú dynamiku ako prvé manželstvá a rodiny a toto poznanie často spôsobuje veľkú frustráciu. Každý predsa chce „normálnu“ rodinu.

Začnime od rolí v rodine - kým rola biologickej matky a otca je relatívne jasne definovaná, akú úlohu má nevlastný rodič stále nie je veľmi zrejmé. V minulosti väčšinou vznikla zošívaná rodina vtedy, keď sa jeden z rodičov znovu oženil (alebo mama vydala) po smrti druhého rodiča. Nevlastný rodič hral teda aktívnu rolu v starostlivosti, i pri výchove dieťaťa. Dnes však zošívané rodiny vznikajú väčšinou po rozvode, kedy obaja biologickí rodičia aktívne zostávajú v životoch detí. Čo je teda rola nevlastného rodiča? Tu by som vás chcela zastaviť a položiť otázku inak: Akým nevlastným rodičom chcete byť konkrétne VY? Ako to vyzerá v praxi – kam chcete zasahovať a kde už nie, na čom sa chcete podieľať a na čom už nie? Ako to vidí Váš partner?

My sme si túto domácu úlohu nesplnili a obaja sme mali úplne odlišné očákávania od role nevlastného rodiča. Kým ja som preferovala kamarátsku rolu k partnerovým deťom a to isté som čakala aj od partnera v prístupe k mojej dcére, on chcel mať aktívnu úlohu vo výchove a to isté čakal aj odo mňa. Obaja sme boli frustrovaní, že partner neplní naše očakávania – avšak zabudli sme si ich vopred povedať.

V nukleárnej rodine usporiadanie závisí výhradne od partnerov, avšak do zošívanej rodiny vstupujú aj exmanželia (druhý biologický rodič dieťaťa), ich noví partneri a prípadne aj ďalšie deti. Zorganizovať rodinnú dovolenku je náročnejšie ako Spartakiáda.

Ešte komplikovanejšie môže byť zladenie predstáv o režíme / výchove detí so všetkými stranami. Niektoré z detí s vami žijú väčšinu času, iné chodia len cez víkendy a prázdniny. Zároveň deti prichádzajú s určitými zvyklosťami a pravidlami z „druhého“ domova.

Jeden fakt by však mal zostať rovnaký ako pri prvej rodine – najdôležitejší je vzťah partnerov medzi sebou, pretože tento vzťah určuje fungovanie celej rodiny. Prečo to zdôrazňujem? V zošívanej rodine vzťahy vznikajú v inom poradí – vzťah s deťmi vznikol skôr ako vzťah s partnerom. Keď sme s partnerom spolu začali chodiť, s dcérou som mala už 6 ročný, veľmi pevný a blízky vzťah. Bola pre mňa pupok sveta. A zrazu som mala dať vzťah s partnerom na prvé miesto. No poviem vám úprimne, nešlo to. Boli sme my s dcérou jedna jednotka a partner na druhej koľaji. Mala som výčitky voči dcére, že už nebude stredobod môjho vesmíru. Zabudla som na to, že náš vzťah dáva deťom vzor do budúcnosti pre ich vlastné vzťahy a ja jej dávam vzor úplne špatný.

Život v zošívanej rodine je proste iný, dynamickejší. Vykašlite sa na ideálnu predstavu o pôvodnej rodine a skúste sa spolu rozprávať o predstavách, aký chcete mať život vo vašej rodine. Ako to bude vyzerať?


Mýtus číslo 2 – Nevlastné deti musíš mať rád ako svoje biologické deti

A nedaj bože, ak to tak nie je! Veď si vedel / vedela, že ideš do vzťahu s partnerom s deťmi. Čo si to za človeka, keď ich nemáš rád ako vlastné? Počuli ste takéto dobre mienené rady už niekde? Ja veľakrát.

Mať niekoho rád automaticky neznamená mať rád všetkých jemu blízkych ľudí (o čom by potom boli vtipy o svokrách?). Keď sa narodí dieťa, biologický rodič s ním už 9 mesiacov buduje vzťah. Ešte kým je bábatko v bruchu, rodičia sa s ním rozprávajú, spievajú, nakupujú výbavičku. S deťmi partnera vás na začiatku spája iba to, že máte radi ich rodiča. Je prirodzené, že sa láska nevyvinie automaticky, ale trvá určitý čas, kým sa vzťah vybuduje.

S týmto mýtom bojujú hlavne nevlastné mamy. Ženy by predsa automaticky mali mať rady všetky deti. No, nie je tomu tak a je to v poriadku.

Zbytočné výčitky svedomia, že nemám (a asi ani nebudem) mať partnerove deti rada ako vlastné akurát ničia pohodu v rodine. Vzťah s deťmi predsa môže byť dobrý a stáť na iných základoch ako láske, napríklad porozumení, spolupráci a vzájomnom rešpekte, ale napríklad aj na možnosti byť sám sebou.

Ochota budovať ho a vkladať energiu do funkčného vzťahu je oveľa dôležitejšia ako riešiť, či deti partnera mám alebo nemám rád.

Vzťah je ako maratón, nie beh na krátku trať.


Aké sú vaše obľúbené mýty? V budúcej časti mám pre vás pripravené ďalšie tri.

Pekný deň!


95 views
bottom of page