top of page
  • mmelkova9

Mýty o zošívaných rodinách (2.časť)



Našli ste sa v prvých dvoch mýtoch o zošívaných rodinách? V tom, že dynamika zošívaných rodín je rovnaká ako v „normálnej“ rodine? Či v očakávaní, že partnerove / partnerkine deti budem mať okamžíte rád ako vlastné? Mám pre vás ďalšie tri skvelé mýty, ktoré nám osobne zamotali hlavu celkom spoľahlivo.


Mýtus číslo 3 – Macochy sú k deťom zlé


Zostaňme ešte chvíľu pri nevlastných mamách. O nich je stále viac mýtov ako o nevlastných otcoch, zaujímavé, nie? Buď sú opisované ako tie, ktoré okamžite a bezhranične milujú nevlastné deti alebo naopak ako zlé macochy, ktoré deti trápia. Čo počujete častejšie?


Popoluška, Janko a Marienka, O dvanástich mesiačikoch...všetky tieto rozprávky spája postava zlej macochy, ktorá deti trápila, alebo ich rovno poslala do lesa, či fujavice zomrieť.

Tieto rozprávky urobili nevlastným mamám medvediu službu – ich rola je totiž najkomplikovanejšia z celej zošívanej rodiny.


Pre mňa osobne bolo najťažšie spracovať kombináciu týchto mýtov: Ak nebudem mať deti okamžite rada, som zlá macocha. Tak veľmi som sa snažila permanentne dokazovať, že nie som zlá macocha, že som úplne potlačila svoju identitu a snažila som sa byť dokonalá, všetko chápať, vždy uprednosniť deti. Po čase som z tej role bola taká unavená a frustrovaná, že som mala paniku z každého víkendu, kedy boli partnerove deti u nás.


Máte podobné pocity? A čo s nimi? Skúste sa zamyslieť nad tým, aká forma role nevlastnej mamy je pre vás prijateľná, v akej je vám dobre? Čo robiť chcete a na čo sa necítite (napríklad vo výchove detí, disciplinovaní). Ako to vidí váš partner a kde viete nájsť prienik?


Ale hlavne, nastavte si realistické očakávania na seba, partnera i deti. Vo vzťahu je oveľa dôležitejšie byť sám sebou ako byť dokonalý.


Mýtus číslo 4 – Veď deti si rýchlo zvyknú na novú rodinu


Spomínam si, ako som u detskej psychologičky, kde sme sa šli poradiť našla časopis s článkom o zmiešaných rodinách. V článku zaznelo, že vytvoriť skutočné vzťahy v zošívanej rodine trvá približne 5 rokov. Rovno som časopis odložila, že to je predsa blbosť, my to zvládneme oveľa skôr. Veľmi naivné, uznávam.


Deti sú síce odolné, ale potrebujú svoj čas na prijatie novej reality. Aký dlhý ten čas bude závisí od viacerých faktorov, napríklad veku detí (mladšie deti sa zvyčajne prispôsobia skôr), dĺžke času po rozchode rodičov (mali deti dosť času smútiť za pôvodnou rodinou?), vzťahmi medzi biologickými rodičmi (musia si deti vyberať medzi rodičmi?). Podľa rôznych prieskumov, formovanie vzťahov v novej rodine trvá okolo 2-4 rokov.


Začiatky sú o vzájomnom spoznávaní sa – s deťmi, ale i s partnerom v rodičovskej roli. Mnoho vecí nepôjde podľa plánu (ak nejaký plán máte, už to je prvý dobrý signál) a je to v poriadku. Nastavte si realistické očakávania – veľakrát sa budú striedať vrcholy a pády, na začiatku možno ešte viac tie pády. Dôležité je sa s deťmi veľa rozprávať – vysvetľovať, ako bude ich život v novej domácnosti vyzerať, pochopiť ich predstavy a obavy.


Je mnoho nástrojov, ako dobre zvládnuť začiatky „zošívania“ sa, určite budem o nich v budúcich dieloch hovoriť viac. O jeden tip sa však podelím hneď – rodinné stretnutia. Inšpirovali ma mnohé zahraničné zdroje, kde sú pravidelné stretnutia bežnou súčasťou rodinného života. Dôležité je slovo pravidelné, aby každý člen rodiny so stretnutím počítal a bol pripravený. Každý člen rodiny môže predostrieť akúkoľvek tému, ktorá ho trápi (alebo teší) a všetci to spou preberú a nájdu riešenia. Týmto spôsobom majú všetci príležitosť ovplyvniť dynamiku rodiny a vytvára sa pocit spolupatričnosti. Témy a techniky komunikácie sú samozrejme prispôsobené veku detí.


Mýtus číslo 5 – Všetko, čo potrebujete je láska


Som veľkým fanúšikom The Beatles a obzvlášť tejto pesničky. Všetci chceme lásku, čo to ale láska je? Niekde som čítala veľmi zaujímavý názor, že láska nie je emócia (to je zamilovanosť), láska je rozhodnutie. Rozhodnutie. Láska je teda niečo, k čomu sa slobodne rozhodnem, nepríde to ku mne samé, bez práce.


Na to, aby partneri (a v konečnom dôsledku aj deti) zvládli úskalia a kľukaté cesty zmiešaných rodín je potrebná aj spolupráca, trpezlivosť, empatia, vedieť odpustiť, pochopenie, ochota riešiť náročné situácie a umenie rozoznať, čo je dôležité a na čo sa vykašlať. Rozhodnutie to zvládnuť aj v dobrom, aj v zlom.


Okrem lásky, ale potrebujete aj veľa zdrojov a informácií o dynamike zošívaných rodín. Ak hovoríte anglicky, pozrite si blogy zo zahraničia, na youtube alebo aj články na internete. Je tam veľa dobrých rád a tipov, ktoré uľahčia hlavne prvé roky spolužitia. Veľmi dobré sú aj podporné skupiny alebo stretnutia s inými zmiešanými rodinami. Mnohí riešia tie isté problémy a situácie a ten pocit, že v tom nie sme sami je na nezaplatenie.


Keby som mohla jednu vec urobiť inak na začiatku vzťahu, presne toto by som urobila. Zistila by som si oveľa viac informácií o živote v zmiešanej rodine a oveľa viac času by som trávila premýšľaním a rozprávaním sa o očakávaniach (mojich, partnerových i očakávaniach detí) o fungovaní rodiny, našich roliach, zapojení sa do výchovy, interakcie s deťmi. A keby som mohla zmeniť veci dve, tak by som navrhla párový koučing, aby sme vedeli ustáť aj tie komplikované témy bez delových gúľ 😊.


Pri hladaní informácií som narazila na jedno veľké múdro: Ak sú očakávania nastavené realisticky, aj náročná realita sa dá jednoduchšie zvládnuť.


Aké sú vaše obľúbené mýty o zošívaných rodinách? Budem veľmi rada, ak sa o ne podelíte.


154 views

Comments


bottom of page