Keď sa vraciam na začiatky nášho vzťahu, vždy sa mi vybaví jedna spomienka. Ešte sme spolu oficiálne nežili, čerstvo sme zoznámili všetky 3 deti, zobrali sme ich na prechádzku po Bratislave. Keď sme sa vrátili, skladali sme kocky v detskej izbe mojej dcéry, deti boli nadšené. Úplne vidím, ako sme s partnerom na seba pozerali - akože: toto bolo celkom ľahké. Aha, ako sme to dobre zvládli. Deti sú v pohode, my sme zaľúbení a s nadšením ideme budovať našu rodinu. Keď sme deti uspali, sedeli sme na mojom žltom gauči a partner povedal, ako sa teší, že budeme spolu rodina a ako takto večer budeme spolu unavene, ale spokojne sedieť a rozprávať sa. No, lietala som blahom. Mysleli sme si, že takto to už bude vždy. Ako naivní sme vtedy boli 😊
Za krátky čas sa začali vynárať problémy. Moja dcéra nebola nadšená dvoma malými deťmi, ktoré jej zrazu okupovali izbu. Ja som bola v strese, že tam bol neustály hluk a krik (no, 3 deti prekvapivo robia viac hluku ako jedno). Partner mal nespracované výčitky a potreboval deťom vynahrádzať rozpad rodiny. Na žltom gauči sme síce večer unavene sedeli, ale rozhodne nie spokojne. Skôr frustrovane, naštvane, zmätene.
Jedného dňa som už bola totálne vyčerpaná a poprosila partnera, aby aj s deťmi odišiel. Odišiel.
Škoda, že sme vtedy nevedeli, že tá situácia je normálna. Neznamenalo to, že sme totálne zlyhali, iba že prechádzame štandardnými fázami budovania zošívanej rodiny. Už to viem
a rada sa s vami o ne podelím. Poznanie jednotlivých fáz vám pomôže pochopiť, prečo sa napríklad viac hádate ako predtým a či to raz skončí.
Podľa psychologičky Patricie Papernow (Surviving and Thriving in Stepfamily Relationships) poznáme 7 fáz budovania zošívanej rodiny, ktorými prechádza väčšina párov. Každý vzťah je jedinečný, niektoré fázy môžu trvať kratšie, iné dlhšie. Dokonca sa môžete pohybovať ďalej, ale i späť.
Fantazijná fáza
Je podobná faze zamilovanosti. Motýliky v bruchu. Romantický pohľad na rodinu a jej členov. Očakávanie, že partneri a deti (vlastné i nevlastné) budú mať medzi sebou skvelý vzťah
a puto sa ihneď vytvorí. Skoro ako v “normálnej” (nukleárnej, pôvodnej) rodine. Partneri sa snažia, ako najlepšie vedia. Často očakávajú, že nevlastné deti automaticky budú oceňovať ich snahu. Biologický rodič si môže predstavovať, že jeho vlastné deti vnímajú novú rodinu ako zlepšenie situácie. Fantazijnú fázu môže prežívať celá rodina, ale často sú to len dospelí
a deti by boli najradšej, keby sa zachoval ich pôvodný život alebo sa ich biologický rodičia znovu dali dohromady.
Fáza zmätku (dopad reality)
Zložili ste ružové okuliare a zdá sa vám, že sa všetko v rodine sype. Vidíte realitu, celú komplexitu zošívanej rodiny – od náročného zlaďovania termínov, komunikácie
s expartnermi, rôzne pravidlá v domovoch detí. Je to pre vás mätúce, môžete pociťovať hnev, prekvapenie, strach, zúfalstvo. V tejto fáze je normálne, ak sa zvyšuje počet konfliktov
a nedorozumení. Nechápete, čo sa stalo – ešte včera ste krásne fungovali a dnes sa hádate za každú maličkosť. Partneri môžu pociťovať vzdialenosť medzi sebou, keďže sa viac sústredia na budovanie rodiny ako vzťah medzi sebou. Deti mnohokrát prežívajú pocit zrady voči druhému biologickému rodičovi (keď sa mám dobre v novej tatovej rodine, mama bude smutná).
Fáza uvedomenia a prijatia situácie
Nedorozumenia z predchádzajúcej fáze nikam nezmizli, ale už nevyvolávajú také intenzívne emócie. Nerobíte si ilúzie ako v prvej fáze, jasne vnímate realitu, rozumiete jej a akceptujete ju. Deti sú viac schopné povedať svoj názor – čo sa im páči a s čím sa nevedia vysporiadať.
V tejto fáze začíname premýšľať o pravidlách v našom dome. Hľadáme zdroje informácií (knihy, podcasty, rozprávame sa s inými rodičmi) a premýšľame, ako vyriešiť situácie, ktoré vyvolávajú konflikty. Odporúča sa riešiť ich vo dvojici a nezapájať ešte deti, aby sme im nespôsobili zbytočný zmätok.
Fáza mobilizácie
Ste v polovici formovania rodiny. Vzťahy sú jasnejšie a pevnejšie, komfortnejšie. Táto fáza sa vyznačuje mnohými hádkami, konfliktami medzi všetkými členmi rodiny. Vyvolávané sú hlavne tými členmi, ktorí sa cítia najviac vyčlenení a nespokojní. A hoci sa to môže javiť ako krok späť v budovaní rodiny, nie je to tak. Naopak, je to znak, že sa cítite v rodine bezpečnejšie a preto viete (a aj všetci ostatní) lepšie vyjadriť svoj názor. Konflikty vám pomôžu pochopiť, čo v rodine nefunguje a dávajú príležitosť zmeniť to k lepšiemu.
Fáza akcie
Konečne to začína dávať zmysel. Lepšie chápete svoje potreby, i potreby partnera a detí.
I deti sa začínajú aklimatizovať a vedia, čo ich čaká. Riešite konfliktné situácie
z predchádzajúcej fázy – už nie hádkou, ale spoločne pracujete na najlepšom scenári pre vašu rodinu. Častokrát partneri vyhľadajú pomoc rodinného kouča alebo terapeuta. V tejto fáze by mal biologický rodič nechať priestor nevlastnému rodičovi nastaviť si svoj vzťah s deťmi, aj keby to znamenalo hádku. Inak vzťah nebude fungovať. Nevlastný rodič môže vstúpiť aj do výchovnej funkcie.
Fáza kontaktu
Vzťahy medzi členmi rodiny sú bližšie, aj vďaka vyriešeným konfliktom v predchádzajúcich fázach. To platí vo vzťahu medzi nevlastným rodičom a deťmi, ale i medzi partnermi navzájom. Vďaka väčšej intimite sa cítite bezpečne, dôverujete vzťahu, partnerovi i deťom. Dobre chápete potreby a očakávania členov rodiny.
Fáza vyriešenia (rozhodnutia)
Väčšina náročných konfliktov je vyriešená. Nevlastní rodičia majú pevné miesto v životoch detí a obe strany si cenia svoj vzťah. Deti môžu o určitých témach radšej hovoriť s nevlastným rodičom, ako s biologickým. Konflikty v rodine už nie sú vnímané ako tragédia, ale ako bežná súčasť života a tak sú aj riešené. Vznikajú nové rodinné tradície a rituály.
Budovanie zošívanej rodiny je proces. Nečakajte, že preskočíte rovno do poslednej fázy (ako sa to mylne môže zdať v tom motýlikovom, fantazijnom období), všetky si musíme proste odmakať. Len tak budú vzťahy v rodine pevné a vybuduje sa medzi nami blízke puto.
Čo by bolo inak, keby som toto všetko vedela pred 11 rokmi na tom žltom gauči? Nebola by som v takej panike a rozumela by som, že je to normálny proces budovania rodiny
a prechádzame z fantazijnej správy do zmätku. Riešením nie je rozchod, ale posun do ďalšej fázy, kde sa naučíme akceptovať naše rozdiely a rozprávať sa o očakávaniach a pravidlách pre našu novú rodinu.
Dala by som priestor a dôveru partnerovi, nastaviť si vzťah s mojou dcérou, aj za cenu konfliktov. Mali by oveľa bližší vzťah, ako len toleranciu k sebe navzájom.
V akej fáze budovania vašej zošívanej rodiny ste vy?
Pekný deň a veľa spoločných rozhovorov.
P.S. V niekorej z fáz možno prídeme na to, že nie sme schopní nájsť spoločné riešenia.
Že naše očakávania sú proste príliš odlišné. Aj to sa môže stať a je fér si to otvorene povedať.