top of page

Zošívané rodiny – kto sedí v aute na sedadle spolujazdca?




Minulý rok som pozerála výborné video od Rona Deala, amerického terapeuta, ktorý sa špecializuje na zošívané rodiny. Vo videu položil jednoduchú otázku – kto má v zmiešanej rodine sedieť v aute na prednom sedadle spolujazdca? V prvom momente ma napadlo – samozrejme partner, veď to je jasné! No je to naozaj takto samozrejmé?


Predstavme si situáciu: rozvedená žena (nazvime ju Mária) žije sama s jedinou dcérou. Po rozvode sa dcéra stala pre Máriu najbližšou a najdôležitejšou osobou v jej živote. Zieľajú spolu zážitky a užívajú si spoločnosť jedna druhej. Rozhodujú sa spolu, kam pôjdu na výlet alebo na dovolenku, ako budú tráviť voľný čas, či si kúpia novú skrinku do obývačky.

Metaforicky sedí vpredu, na sedadle spolujazdca. Po dvoch rokoch však prišiel do Máriinho života iný muž, volajme ho Noro a začali spolu žiť. Raz šli všetci traja spolu na nákup - Noro šiel automaticky otvoriť dvere vpredu a sadnúť si, tam už však sedela Máriina dcéra. Vôbec nechápala, prečo by mala zrazu sedieť vzadu, keď predsa takto s mamou už dávno spolu cestujú. A ešte k tomu ten nový ujo začal rozprávať do toho, kam pôjdu nakupovať. Mária nevedela, ako sa zachovať – chápala partnerove potreby, ale zároveň nechcela ublížiť dcére a proste ju nedokázala presadiť dozadu. Viete si predstaviť to dusno v aute 😊


Postavy a udalosti v tomto príbehu ani náhodou nie su vymyslené – je to môj príbeh a podobne ho prežívajú tisíce rodičov, ktorý vstupujú do nového vzťahu po rozvode alebo smrti druhého rodiča.


Rozvod alebo smrť partnera je veľmi traumatická udalosť v živote a mení dynamiku vzťahu rodiča a dieťaťa. Dospelý sa snaží spracovať vlastný smútok, hnev a akceptovať pocit osamelosti (sedadlo spolujazdca je zrazu prázdne) a zároveň poskytnúť deťom komfort a pomoc zvládnuť rozprad rodiny a akceptovať zmenu v ich živote. Často (a pochopiteľne) rodič proste metaforicky alebo doslovne podľa veku, dieťa posadí na predné sedadlo v aute ako súčasť procesu vysporiadania sa so situáciou. Dieťa je centrom života rozvedeného rodiča – pre dieťa je normálne, že rodič mu venuje plnú pozornosť. Deti majú zrazu viac právomocí, ale môžu cítiť aj zodpovednosť za to, či sa rodič má dobre. Akoby zrazu boli menej deťmi. V extrémnych prípadoch sa deti môžu naozaj snažiť nahradiť partnera (napríklad syndróm malej manželky).


Keď do života rodiny s jedným rodičom príde nový partner, prípadne ešte aj jeho/jej deti, svet sa zrazu postaví na hlavu. Deti musia znovu prejsť zmenou a akceptovať nové usporiadanie vzťahov a poriadku. Už nemajú absolútnu pozornosť a ich rodič zrazu berie do úvahy aj nového partnera, prípadne ďalšie deti. Veľakrát nechápu, čo sa deje, sú zmätené a môžu pociťovať strach. A povedzme si úprimne, presun na zadné sedadlo neberú s nadšením.


Ako som písala už v druhej časti blogu o mýtoch, v zmiešanej rodine je na prvom mieste vzťah partnerov. Obrazne i doslova. Ak vzťah partnerov zlyhá, nebude existovať ani zmiešaná rodina.


Úprimne však nerada hovorím, že niečo alebo niekto je v rodine najdôležitejší – nie je to súťaž a členovia rodiny nie sú konkurenti. Vzťah s partnerom je úplne iný ako vzťah s dieťatom. Žiaden nie je lepší, horší alebo dôležitejší. A pre oba je dôležitá pozornosť – ide teda o nejakú zdravú rovnováhu v rozdeľovaní vašej pozornosti.


Pre deti je veľmi dôležité vidieť, že rodič i nový nevlastný rodič sú jednotní a dohodnutí ohľadne pravidiel, výchovy, odmien a následkov konania. Je to neskutočné náročné (vlastná skúsenosť), ale znova to zopakujem – bez funkčného partnerského vzťahu nebude existovať ani zmiešaná rodina.


Správna otázka teda neznie Kto má sedieť na prednom sedadle, ale ako pomôcť deťom zvládnuť zmenu a presadnúť si dozadu?


Rada odo mňa - deti potrebujú svoje istoty. Sadnite si s nimi a rozprávajte sa, ako bude nové usporiadanie rodiny vyzerať, aké budú pravidlá, kto bude mať čo na starosti. Pomôžte im pochopiť, čo sa zmení a ako ich to ovplyvní.


A čo radí Ron Deal?


V prvom rade ukážte deťom, že ich chápete. Že je v poriadku, ak im bude nejaký čas trvať si na novú rodinu zvyknúť. Hovorte im, že ich máte radi a že sú pre vás dôležité a to sa nemení ani vytvorením zmiešanej rodiny.


A potom sa porozprávajte o hraniciach a pravidlách v novej rodine, aké právomoci má nevlastný rodič a že ste na tom dohodnutí. Takto dodáte dôležitosť a autoritu aj nevlastnému rodičovi.


Problém môže (a určite nastane), ak s partnerom nie ste jednotní. Je dôležité, aby ste prípadné konflikty alebo rozličné názory najskôr prediskutovali spolu a až potom s deťmi. Jeden dobrý tip – ak neviete nájsť zhodu, namiesto o konkrétnej situácii sa rozprávajte o hodnotách, ktorá za tým máte. Napríklad situácia pri večeri. Deti zvyknú nechať na tanieri jedlo. Nový partner je z toho naštvaný a chce, aby deti dojedli, čo majú na tanieri. Nemá zmysel sa hádať, či musia alebo nemusia večeru dojesť. Rozprávajte sa (partneri) o tom, aké hodnoty za tým máte. Napríklad vážiť si jedlo. Alebo naopak, nechať deťom voľnosť v tom, koľko zjedia, aby nemali neskôr poruchy jedla. Určite sa vám bude ľahšie hľadať kompromis.


Na koniec si nechám to najdôležitejšíe a sľubujem, že to bude pre vás úľava. Posadiť deti na zadné sedadlo, kde deti patria, je pre nich dobré. Nie nadarmo sa hovorí, že sedadlo spolujazdca je najmenej bezpečné miesto v aute. Aj keď na začiatku sa vám bude zdať, že ich o niečo ochudobňujete, nie je to tak. Pre deti je ukľudňúce vedieť, že „dospelácke“ veci zvládajú dospelí. A oni môžu byť proste deťmi.


Všetko dobré!


198 views
bottom of page