Milí vlastní i nevlastní rodičia, do nového roka 2024 vám prajem všetko dobré, veľa pohody, radosti, zvládnutých konfliktov, sebapoznania a optimizmu. Dúfam, že ste si sviatky užili a prežili v pokoji, či už so všetkými členmi rodiny alebo len v užšom kruhu.
Chcela by som sa vám zo srdca poďakovať za sledovanie mojich blogov, prostredníctvom ktorých vám už druhý rok prinášam rôzne tipy pre život v zošívaných rodinách. Toto je už 25. blog – dohromady si ich prečítalo viac ako 40 000 ľudí a opakovane boli medzi najčítanejsími blogmi Denníka N.
Ďakujem aj za vaše postrehy a inšpirácie, ktoré mi posielate. Pevne verím, že naše skúsenosti pomôžu i ostatným nevlastným rodičom ľahšie zvládať slasti i strasti zošívaných rodín.
Práve pred chvíľou som si znovu prečítala Novoročné predsavzatie do roku 2023 a je tuším viac a viac aktuálne. Dokázať sa postarať o seba bez výčitiek svedomia. Po roku, čo to aplikujem môžem potvrdiť, že to funguje. Lepšie zvládam situácie, ktoré by predtým znamenali minimálne dva dni tichej domácnosti, všetci by okolo mňa chodili po špičkách a dumali, čo sa stalo 😊.
Teraz už dokážem rozoznať, kedy som unavená alebo neviem v danom momente niečo zvládnuť a bez výčitiek svedomia objednám pizzu a pustím film. To bez výčitiek svedomia je dôležité – vymaniť sa z toho tlaku byť perfektný a mať všetko perfektné, pretože vás niekto (väčšinou druhý biologický rodič, deti alebo ... doplňte sami) budú hodnotiť. Celkom dobre som si to vyskúšala týždeň pred Vianocami. Bola u nás neplánovane partnerova dcéra, jej brat mal covid a ležal u mamy. Ja kopec práce, klientov, kilometrový zoznam na Vianoce...takže viackrát prišlo na pizzu alebo chleba s maslom, Lucka si robila desiate a večer sme pozerali film. A všetci sme si to užili, dokonca som mala zabalené vianočné darčeky už tri dni pred Vianocami (prvý krát v živote). Takže, donáške zdar a nebojte sa nebyť dokonalí!
Minulý rok bol pre mňa aj rokom zmien, hlavne v role rodiča – moja dcéra oslávila 18 rokov. V lete urobila maturitu vo Veľkej Británii a teraz žije v Prahe u svojho otca. Chodí do školy, pripravuje sa prijímačky na vysokú školu a k tomu ešte pracuje v kníhkupectve (bol to jej dávny sen). Tak nejak som sa zmierila, že sa už domov natrvalo nevráti. Ako sa ľahko táto veta píše – ale v skutočnosti to bolo pre mňa veľmi náročné. Akceptovať, že je dospelá, má svoj život a svoj svet a ja už som len pozorovateľ a fanúšik. Moja rola je počúvať, podporovať a oslavovať (napríklad prvú výplatu v živote). Paradoxne mám pocit, že s ňou trávim viac času ako predtým – častejšie chodí domov alebo zavolá a tuším konečne nie som v kategórii „dinosaurus“.
Mám viac priestoru aj na ostatné životné roly – partnerské, kamarátske i pracovné a vlastne je to skvelé. Takže jedným z mojich ďalšich predsavzatí do nového roka je – napísať knihu o živote v zošívanej rodine s praktickými cvičeniami a pomôckami. Kľudne mi napíšte vaše príbehy alebo s čím najviac zápasíte na email maria@zosivanerodiny.sk, budem vďačná za všetky nápady do knihy (samozrejme anonymne a so súhlasom).
Tieto sviatky mi ukázali ešte jednu vec – aké je skvelé, ak nevlastný rodič dokáže nabrať odvahu a dať objektívny pohľad partnerovi na prístup k deťom. Ako biologický rodič chápem, že niekedy sme tak zameraní na to, aby sme deťom robili radosť a užívali si čas s nimi, že podvedome prehliadame alebo ospravedlňujeme, ak dieťa nereaguje najlepšie. Napríklad neberie ohľad na iných, opakovane prekračuje hranice a podobne. Nevlastný rodič má unikátnu pozíciu, že je súčasťou rodiny a zároveň má odstup – vidí teda to, čo my ako biologickí rodičia občas nevidíme. .
Čo je teda to novoročné predsavzatie?
Viac počúvať, čo mi môj partner hovorí. Oceniť, že nabral odvahu a dokáže riskovať konflikt medzi nami a chce mi ukázať, čo ja možno nevidím. Možno si nechať čas stráviť jeho slová a reagovať až druhý deň. Neznamená to, že s ním vždy budem súhlasiť, ale aspoň sa nad tým zamyslím.
A ja ako nevlastný rodič – mať odvahu pustiť sa do konfliktných tém o deťoch s dôverou, že náš vzťah silný, aby sme to zvládli. Veď kto iný to môže urobiť, keď nie ja?
Raz som sa jednej kamarátky pýtala, ako zvládajú konflikty ohľadne dieťaťa. Jej odpoveď mi aj po rokoch rezonuje v hlave: „Proste predpokladáme, že ten druhý chce pre túto rodinu len to najlepšie“.
Prajem vám veľa pekných chvíľ v budúcom roku!
P.S. nezabudnite sledovať novinky na FB stránke