Na začiatok by som vás rada ukľudnila - ak máte tento pocit, patríte k štandardnej zošívanej rodine 😊. Nie ste v tom sami. A rovno preskočím na záver – neberte to osobne. Väčšinou to nie je o vás a ani to neznamená, že robíte niečo strašne zle. Naopak, už to, že čítate tento blog vypovedá, že vám záleži na dobrom vzťahu s deťmi.
Poďme sa na vetu „Moje nevlastné dieťa ma nenávidí“ spolu lepšie pozrieť. Veľakrát to totiž znamená, že nemajú radi situáciu v ktorej sa ocitli a nie vás osobne:
Deti nie sú vysporiadané s rozvodom rodičov. Rozvod je pre deti vždy šok, akokoľvek dobre ho rodičia zvládnu. Potrebujú čas sa s novou situáciou vysporiadať a spracovať všetky emócie (od hnevu, strachu, pocitov viny), ktoré nimi lomcujú. Ako dlho to deťom bude trvať je individuálne – podľa veku, vzťahu rodičov po rozvode a iných okolností (napríklad, či musia meniť bývanie – domov). Nevlastný rodič môže pre deti reprezentovať dôvod, prečo mama alebo tato nie je s ich druhým rodičom, aj keď rozvod nezavinil.
Veľmi citlivo zvážte, kedy je dobré zoznámiť nového partnera s deťmi. Radšej počkajte, kým si deti zvyknú na fakt, že ich rodičia spolu nebudú žiť ako partneri. Ak máte dobrý vzťah s exmanželom a vie vás podporiť – napríklad dať deťom najavo, že je v pohode s vaším novým partnerom / partnerkou, máte takmer vyhraté. Ak nie, dá sa to zvládnuť aj tak. Keď sa deti ani po dlhej dobe s rozvodom nevedia vysporiadať, je fajn poradiť sa s detským psychológom, ako im pomôcť.
Deti sú absolútne lojálne svojim biologickým rodičom, preto dobre zvážte, ako o nich hovoríte pred deťmi. A v podstate o všetkom, čo súvisí s rodičmi – mamine recepty, tatove víkendové aktivity a podobne. Toto platí aj v prípade, ak ex hovorí o vás pred deťmi negatívne. Bohužiaľ to nie je žiadna výnimka. Deti môžu mať výčitky svedomia, že je im s vami fajn a tým zraňujú svoju mamu / otca. V prípade vysoko konfliktnej osoby veľmi odporúčam poradiť sa s odborníkom, ako danú situáciu zvládnuť.
Oberáte ich o pozornosť ich mamy / otca (v ich očiach). O tomto som viac písala už v blogu: Kto sedí na sedadle spolujazdca. Po rozvode majú rodičia tendenciu (vrátane mňa) sústrediť sa plne na dieťa. Trávia spolu veľa času, rozhodujú spolu o dovolenkách, nábytku do bytu. Zrazu sa vynorí cudzia osoba, ktorá ich o tú pozornosť okráda! Američania majú skvelý citát: Daj preč ruky od mojej mamy a od mojich Doritos. To sú tie skvelé tortilla chipsy, ani ja by som sa o ne úprimne nerada delila. Na začiatku vzťahu s deťmi je fajn voliť aktivity, ktoré ich bavia – spoja si nového človeka v živote s pozitívnymi zážitkami. A tiež nechajte dostatok času na aktivity dieta+biologický rodič.
Rovnako ako v prvom bode je veľmi dôležitá úloha biologického rodiča. Deti potrebujú uistiť, že vzťah rodiča s novým partnerom neznamená, že ich bude mať menej rád. Naopak, že budú mať ďalšieho blízkeho človeka v živote. Moja dcéra s obľubou chodila k nevlastnej mame po radu, keď jej rodičia boli proste trápni dinosauri (áno, bavíme sa o puberte).
Neznášajú vaše pravidlá v dome. Predstavte si situáciu: dieťa (nazvime ho Miško) žije po rozvode s mamou (Ingrid), presťahovali sa do nového bytu, kde si budujú nový domov. Ingrid chce Miškovi „vynahradiť“ traumu z rozpadu rodiny. Stará sa teda primárne o to, aby sa jej dieťatko malo dobre a bolo v pohode. Nevyžaduje nejaké veľké pravidlá alebo pomoc s domácnosťou. Je im spolu fajn. Po nejakom čase si Ingrid nájde nového partnera (Petra) a začnú spolu žiť. Peter vidí, že Ingrid je častokrát unavená a snaží sa jej pomôc, nastaviť pravidlá a tiež zapájať Miška do domácich prác. Miško nechápe, prečo má zrazu utierať riad, keď doteraz nemusel. A prečo to po ňom chce nejaký cudzí Peter, nie je predsa jeho otec.
Postavy v príbehu sú síce vymyslené, ale situácia je veľmi reálna a častá.
Ako z toho von, alebo lepšie povedané, ako sa do takejto situácie ani nedostať.
Na začiatku sa primárne sústreďte na vytvorenie vzťahu s deťmi, pozitívne zážitky a na vybudovanie vzájomnej dôvery a rešpektu. Výchovu nechajte na biologických rodičoch. Neznamená to, že deti si môžu k vám čokoľvek dovoliť, slovo rešpekt tam nie je nadarmo. Len si premyslite, čo vám za to stojí a čo nie. Napríklad, keď si dieťa neumyje zuby, nechala by som to na biologickom rodičovi, či a ako zasiahne.
Pár tipov, ako na nové pravidlá v domácnosti, aby ich deti akceptovali a nedávali za „vinu“ nevlastnému rodičovi:
- Dohodnite sa s partnerom na základných pravidlách ohľadne domácich prác, správaní sa k sebe navzájom, vzťahu k vlastníctvu (čo si môžem zobrať bez opýtania
a kde sa mám spýtať, či môžem).
- Nechajte aj deti vyjadriť sa alebo rovno podielať sa na vytváraní pravidiel (napríklad preferencie pri domácich prácach, ako aj oni chcú, aby sa k sebe navzájom správali)
- Finálne pravidlá/rozpis napíšte na tabuľu, výkres, čokoľvek a zaveste na viditeľné miesto
- Overte si, že deti tomu rozumejú a chápu hodnoty a dôvody jednotlivého pravidla
- Dohodnite sa na následkoch za nedodržanie pravidiel. Tieto musí odkomunikovať biologický rodič. A zároveň aj dať právomoc nevlastnému rodičovi vyžadovať ich dodržiavanie
- Ak dieťa niečo nedodrží, stačí len ukázať na tabuľku. Bez siahodlhých rečí.
Znova sa vrátim k najdôležitejšiemu bodu – neberte to osobne. Skúste pochopiť, čo za vetou „Moje nevlastné dieťa ma nenávidí“ reálne je a sústrediť sa na riešenie skutočného dôvodu.
A berte to trochu s nadhľadom. Ak máte vlastné, biologické dieťa, spomeňte si koľko krát vám povedalo: „Nemám ťa rád!“ alebo „Odsťahujem sa k tatovi, lebo on mi dovolí pozerať večer televízor“. Pri vlastných deťoch to človek tak veľmi neprežíva, lebo vie, že to tak nemyslia, iba opisujú konkrétne rozpoloženie a nesúhlas s nejakou situáciou.
Byť dobrým nevlastným rodičom nie je jednoduché. Nie, lepšie to poviem. Je to fakt drina! Nezabudnite sa preto postarať aj sami o seba. Dať si tú pomyselnú kyslíkovú masku, kým ju nasadíte ostatným (Novoročné predsavzatie pre všetkých nevlastných otcov a mamy).
Všetko dobré!
P.S. ak chcete, aby vám žiadny článok neušiel, pridajte sa do FB skupiny Zošívané rodiny